Bratislavský Hrad a hudobný klub Subclub má toho možno viac spoločného než len príbuznú lokalitu. Kým v hradných sutinách sa konali zasadnutia Uhorského snemu, v tmavom útulnom klube v podzemí sa písali dejiny klubovej hudby na Slovensku. Z hradného nádvoria je krásny výhľad na západ slnka, a keď vyjdete v skorých ranných hodinách zo Subclubu môžete si pozrieť jeho východ: otváracie hodiny sú tu od desiatej večera a záverečné nezriedka končia o piatej ráno.
Hrad a jeho nádvorie dennodenne navštívia turisti z celého sveta, do Subclubu zase mieria tí, ktorých zaujíma bratislavský nočný život. Ten prešiel v posledných rokoch veľkou zmenou. Centrum Bratislavy sa v neskorých hodinách už nemení iba na pivné bojisko mladých britských farmárov. Klubové podhubie ožíva a smrteľný zásah mu nezasadil ani pripravovaný zákon o nočnom pokoji, ktorý našťastie neprešiel. Aj výber z hudobných žánrov je dnes rôznorodejší: uspokojí rockerov, hipsterov, raperov, ale aj tých, čo chcú len tak „chillovať“ pri dobrej – rôznorodej hudbe.
Nebolo tomu však vždy tak. Odskočme si na chvíľku do začiatku deväťdesiatych rokov, do sivej minulosti, kedy Bratislava a vlastne celé Slovensko bolo v područí tuhého mečiarizmu, divokej privatizácie a narastajúceho neonacizmu. Reformy neprichádzali, ľudia žili v ekonomickej neistote a nenávistnom tieni lacného nacionalizmu. Záchrannými ostrovčekmi slobody sa stávali undergroundové krčmy a kluby ako napríklad STOKA či predchodca dnešného Subclubu – U.Club.
Bývalý protiatómový kryt, ktorý bol domovom alternatívnej hudby, dobre vyjadroval vtedajšie nálady mladých ľudí. Usídlením pod hradom v podzemí, ako keby chceli povedať, alebo naznačiť, že vládna moc nemá na nich dosah. V U.Clube sa navyše vystavala opozícia i voči komerčne riadením a mafiánskym podnikom hrajúcich lacný dancefloor. Ľudia sem prichádzali spoznávať alternatívny rock, reggae a ska, novú vlnu a tí najmladší techno music. Po Mečiarovom páde nastala premena sivej postkomunistickej krajiny na prozápadne orientovaný trh. S tým prišli nové spotrebiteľské návyky i rozširovanie obzorov, čo sa dotklo aj klubového života. Do “Účka”, ako sa mu zvyklo hovoriť, sa vnárali nové tanečné beaty, ktoré postupne vytláčali rockové riffy. Rockeri si začali budovať svoju scénu inde a vývoju slovenskej elektronickej scény tak už nič nebránilo. Jej domovom sa stal najdlhšie fungujúci hudobných klub na Slovensku. Ani on sa nevyhol organizačným zmenám. Tie sa dotkli názvu, dramaturgie a ujasnenie si celkového smerovania. Z U.Clubu sa stal Subclub a s celotýždňového baru víkendová párty oáza, ktorá sa zameriava predovšetkým na nemainstreamové techno, drum and bass, dubstep a na ďalšie odnože elektronickej hudby. V súčasnosti majú výrazný podiel v programe aj tzv. Indie Hits, ktoré sú jedným z mála podujatí uskutočnených v Subclube aj formou koncertu.
Dnes má klub, situovaný v bývalom protiatómovom kryte, omnoho viac možností, ale i prekážok v podobe narastajúcej konkurencie a obkolesenia zo strany developerov kvôli lukratívnemu pozemku. Napriek tomu tu stále je. So svojimi hodnotami a pravidlami sa stal klasikou, ale nezakonzervoval. Pokúša sa stále prinášať nový a svieži obsah. Pokiaľ to tak bude aj naďalej, tak v ňom ešte veľmi dlho budú vyrastať nové a nové generácie.
